Definícia sociológie a sociálneho konania

Sociológiou budeme nazývať vedu, ktorá chce interpretáciou pochopiť sociálne konanie, a tým príčinne vysvetliť jeho priebeh a účinky. Konanie má pritom označovať nejaké ľudské správanie. Sociálnym konaním však budeme nazývať také konanie, ktoré sa vzťahuje na správanie iných a vo svojom priebehu sa orientuje podľa neho.

Metodické základy

1 Zmysel. Empirické vedy zaoberajúce sa konaním: sociológia a história, sa líšia od všetkých dogmatických vied: jurisprudencie, logiky, etiky, estetiky, ktoré chcú na svojich objektoch skúmať „správny“, „platný“ zmysel.

2 Hranica konania. Veľmi významná časť všetkého sociologicky relevantného. Konanie, ktoré má zmysel a je teda pochopiteľné, v niektorých prípadoch psychofyzických procesov nie je vôbec prítomné, alebo sa v iných prípadoch dá zistiť len odborníkmi. Naproti tomu nemusí byť predpokladom pochopiteľnosti schopnosť konať rovnako z vlastných zdrojov: „nemusíme by Caesarom, aby sme Caesara pochopili“.

3 Každá interpretácia, sa usiluje o evidentnosť. Evidentnosť môže mať charakter: a.)racionálny - (logický, alebo matematický) 55941bdx18gqs7u

b.)vciťujúco prežívajúci – (emocionálny, umelecko-receptívny)

Každá interpretácia racionálne orientovaného účelového konania má najvyššiu mieru evidentnosti: 2 x 2 = 4, alebo použitie Pytagorovej vety.

Pre vedecké konanie usilujúce sa o tvorbu typov sa všetky iracionálne, afektívne podmienené súvislosti zmyslu správania, ktoré ovplyvňujú konanie, najprehľadnejšie predstavujú a skúmajú ako „odchýlky“ od skonštruovaného čisto účelovo-racionálneho priebehu správania. Napr. pri politickej alebo vojenskej akcii kvôli účelnosti sa najprv zisťuje, ako by konanie prebiehalo pri znalosti všetkých okolností a všetkých zámerov zúčastnených osôb a pri prísne účelovo-racionálnej voľbe prostriedkov, orientovanej podľa skúsenosti, ktorá sa nám zdá platnou. Potiaľ a len z toho metodického účelového dôvodu je metóda „chápajúcej“ sociológie „racionalistická“.

4 Procesy a predmety cudzie zmyslu prichádzajú do úvahy pre všetky vedy o konaní ako: podnet, podpora, výsledok alebo zábrana pre ľudské konanie. „Cudzí zmyslu“ nieje totožné s „neživý“ alebo „neľudský“. dq941b5518gqqs

5 Chápanie: a.)aktuálne chápanie meneného zmyslu nejakého konania 2 x 2 = 4 (chápeme zmysel výroku – racionálne aktuálne chápanie myšlienok)

b.)vysvetľujúce chápanie – chápeme podľa motivácie, aký zmysel spojil ten, kto vyslovuje alebo napísal výrok 2 x 2 = 4 (racionálne chápanie motivácie).

„Vysvetlenie“ pre vedu zaoberajúcu sa zmyslom konania znamená postihnutie súvislostí zmyslu, do ktorej, podľa svojho subjektívne mieneného zmyslu, patrí aktuálne zrozumiteľné konane.

6 „Chápanie“ vo všetkých týchto prípadoch znamená: interpretujúce postihnutie zmyslu alebo súvislosti zmyslu.

7 Motív znamená súvislosť zmyslu, ktorá sa samotnému konajúcemu alebo pozorovateľovi javí ako zmysluplný „dôvod“ správania. „Adekvátnym zmyslu“ budeme nazývať súvisle prebiehajúce správanie v tej miere, v akej podľa priemerných myšlienkových a pocitových zvyklostí odobríme vzťah jeho zložiek ako typickú (zvykneme hovoriť správnu) súvislosť zmyslu.

8 Procesy a pravidelnosti, ktoré sa pre svoju nepochopiteľnosť neoznačujú v tu používanom zmysle slova ako „sociologické skutkové stavy“ alebo pravidlá, nie sú prirodzene vôbec o to menej dôležité. Len posúvajú konanie do oblasti „podmienok“, „podnetov“, „zábran“, „podpôr“ konania.

9 Konanie vo význame čo do zmyslu zrozumiteľnej orientácie vlastného správania pre nás existuje vždy len ako správanie jednej, alebo viacerých jednotlivých osôb.

10 „Zákony“, ako sa zvyknú označovať niektoré poučky chápajúcej sociológie, trebárs Greshamov „zákon“, sú pozorovaním potvrdené typické šance pri istých skutkových stavoch očakávateľného priebehu sociálneho konania, ktoré sú zrozumiteľné z typických motívov a z typicky mieneného zmyslu konajúcich.

11 Sociológia tvorí typové pojmy a hľadá všeobecné pravidlá diania. Na rozdiel od histórie, ktorá sa usiluje o kauzálnu analýzu a priradenie individuálnych , kultúrne dôležitých konaní, útvarov, osobností. Sociologická tvorba pojmov berie svoj materiál, ako paradigmy. Tvorí svoje pojmy a hľadá pravidlá predovšetkým aj z toho hľadiska, či tým môže poslúžiť historickému kauzálnemu priradeniu kultúrne dôležitých javov.

Pojem sociálneho konania

Sociálne konanie môže byť orientované podľa minulého, prítomného, alebo v budúcnosti očakávaného správania iných.

Nie každý druh konanie – ani vonkajšieho konanie – je konaním „sociálnym“. Vonkajšie konanie vtedy nie, keď sa orientuje len podľa očakávaní správania vecných objektov. Vnútorné správanie je sociálnym konaním len vtedy, keď sa orientuje podľa správania iných.

Nie každý druh kontaktu medzi ľuďmi má sociálny charakter. Zrážka dvoch cyklistov je napr. iba udalosť tak ako prírodný dej. Ich pokusy vyhnúť sa tomu druhému a nadávky, bitka alebo priateľské uzmierenie po zrážke by však už boli „sociálnym konaním“.

Sociálne konanie ne je identické s a.)podobným konaním viacerých, ani s b.)každým konaním ovplyvneným správaním iných. Ka.)Keď na ulici začína pršať a množstvo ľudí súčasne vystiera dáždniky, tak nie je (normálne) konanie jedného orientované podľa konania iného, ale konanie všetkých je podobne orientované podľa potreby ochrany proti dažďu.

Kb.) Je známe, že konanie jednotlivca je silne ovplyvňované už len tým faktom, že sa stáva súčasťou „masy“ vtlačenej do obmedzeného priestoru – masou podmienené konanie.

Typy sociálneho konania

1 Účelovo-racionálne konanie: očakávaniami správania predmetov vonkajšieho sveta a správania iných ľudí a pri použití týchto očakávaní ako „podmienok“ alebo „prostriedkov“ pre racionálne, ako výsledok chcené a zvažované.

2 Hodnotovo-racionálne: vedomou vierou v etická, estetickú, náboženskú alebo akokoľvek inak interpretovateľnú, nepodmienenú vlastnú hodnotu určitého správania čisto ako takého a nezávisle od úspechu.

3 Afektívne: najmä emocionálne aktuálnymi afektami a pocitovými stavmi.

4 Tradičné: vžitou zvyklosťou. Prísne tradičné správanie stojí na samej hranice a často za hranicou toho, čo sa dá vôbec nazvať „čo do zmyslu“ orientovaným konaním. Pretože často je to len tupé, v smere raz vžitého zamerania prebiehajúce reagovanie na navyknuté podnety.

Pojem sociálneho vzťahu

Sociálnym vzťahom budeme nazývať správanie viacerých osôb, pokiaľ je podľa svojho obsahového zmyslu na seba vzájomne zamerané a tým orientované. Obsah môže byť najrozmanitejší: boj, nepriateľstvo, pohlavná láska, priateľstvo, trhová výmena, atď.

Vždy ide o taký obsah zmyslu, ktorý zúčastnené osoby v jednotlivom prípade skutočne, alebo priemerne, alebo v skonštruovanom „čistom“ type mienia a je empirický, nikdy teda nie o normatívne „správny“ či metafyzicky „pravdivý“ zmysel.

Sociálny vzťah môže mať celkom prechodný charakter alebo byť trvalý, t.j. zameraný takým spôsobom, že: jestvuje šanca kontinuálneho opakovania zmyslu zodpovedajúceho správania.

Obsah zmyslu sociálneho konania sa môže meniť: napr. politický vzťah môže prejsť od solidarity ku kolízii záujmov. Obsah zmyslu môže byť aj sčasti trvalý, sčasti sa meniaci.

Obsah zmyslu, ktorý trvale konštituuje sociálny vzťah, môže byť formulovateľný v „maximách“, ktorých priemerné alebo čo do zmyslu približné dodržiavanie zúčastnené osoby od svojho partnera alebo svojich partnerov očakávajú a podľa ktorých zas sami orientujú svoje konanie.

Obsah zmyslu sociálneho vzťahu možno dohodnúť obojstranným súhlasom. Zúčastnené osoby sa za svoje budúce správanie zaručia sľubom.

Zvyk, mrav, záujem

Fakticky jestvujúcu šancu pravidelnosti zamerania sociálneho konania budeme nazývať zvykom, ak a pokiaľ je šanca jej jestvovania vnútri nejakého okruhu ľudí daná jedine prostredníctvom faktického praktizovania.

Zvyk budeme nazývať mravom, keď faktické praktizovanie spočíva na dlhej vžitosti. Bude sa naproti tomu označovať ako „podmienený konšteláciou záujmov“ (záujmovo podmienený), ak a pokiaľ je šanca jeho empirického jestvovania podmienená jedine čisto účelovo-racionálnou orientáciou konania jednotlivca podľa rovnorodých očakávaní.

Legitímny poriadok

Konanie, najmä sociálne konanie a opäť najmä sociálny vzťah môžu byť zo strany zúčastnených osôb orientované podľa predstavy o jestvovaní legitímneho poriadku. Platnosť poriadku bude teda pre nás znamenať viac než len mravom alebo konšteláciou záujmov podmienenú pravidelnosť priebehu sociálneho konania. Ak spoločnosti zaoberajúce sa transportom nábytku inzerujú v čase sťahovacích termínov, je táto pravidelnosť podmienená „konšteláciou záujmov“.

Obsah zmyslu sociálneho vzťahu budeme nazývať : a.)poriadkom len vtedy, keď je konanie orientované podľa uvediteľných „maxím“. b.) O „platnosti“ tohto poriadku budeme hovoriť len vtedy, keď k tejto faktickej orientácii podľa daných maxím dochádza prinajmenšom aj preto, že sú považované za nejako platné: záväzné alebo vzorové pre konanie.

Typy legitímneho poriadku

I. čisto vnútorne:

1. čisto afektívne: citovou oddanosťou

2. hodnotovo-racionálne: vierou v jeho absolútnu platnosť ako výraz posledných zaväzujúcich hodnôt (mravných, estetických, alebo nejakých iných)

3. nábožensky: vierou v závislosť spásy od dodržiavania príkazov svätosti

II. aj (alebo len) očakávaniami špecifických vonkajších následkov, čiže: konšteláciou záujmov; ale: očakávaniami zvláštneho druhu.

Poriadkom budeme nazývať:

a.) konvenciu: ak je jej platnosť zvonka garantovaná šancou, že odchýlka v rámci uvedeteľného okruhu ľudí narazí na (relatívne) všeobecný a prakticky pocítiteľný nesúhlas.

b.) právo: ak je zvonka garantované šancou (fyzického alebo psychického) nátlaku vyvíjaného konaním nejakého na to výslovne zameraného štábu ľudí, nasmerovaným na vynucovanie dodržiavania alebo stíhanie porušenia.

Zdroje legitimity

1 Tradície: platnosť toho, čo vždy bolo.

2 Afektívnej najmä emocionálnej viery: platnosť novo zjavného alebo vzorového.

3 Hodnotovo-racionálnej viery: platnosť toho, čo je odvodené ako absolútne platné.

4 Pozitívneho ustanovenia: v ktorého legalitu sa verí. Táto legalita môže platiť za legitímnu na základe: a.) dohody zainteresovaných

b.) oktrojovania (na základe panstva ľudí nad ľuďmi platiaceho za legitímne) a

poddajnosti.

Boj, konkurencia, výber

Bojom budeme nazývať sociálny vzťah potiaľ, pokiaľ je konanie orientované podľa zámeru presadiť vlastnú vôľu proti odporu partnera alebo partnerov.

„Mierový“ boj budeme nazývať konkurenciou, keď je vedený ako formálne mierové súperenie o vlastnú moc disponovať šancami, ktoré si želajú maž aj iní.

Existenční boj ľudských indivíduí alebo typov o životné šance alebo šance prežitia, ktorý sa odohráva bez zmyslu majúceho zámeru bojovať proti sebe navzájom, budeme nazývať výber: „sociálny výber“, pokiaľ ide o šance žijúcich v živote, „biologický výber“, pokiaľ ide o šance na prežitie dedičných vlastností.

Zospoločenstvenie a zospoločenštenie

Zospoločenstvením budeme nazývať sociálny vzťah, ak a pokiaľ je zameranie sociálneho konania – v jednotlivom prípade alebo v priemere alebo v čistom type – založené na subjektívne pociťovanej (afektívnej alebo tradičnej) spolupatričnosti zúčastnených osôb.

Zospoločenštením budeme nazývať sociálny vzťah, ak a pokiaľ je zameranie sociálneho konania založené na racionálne motivovanom (hodnotovo- alebo účelovo racionálnom) vyrovnaní záujmov alebo na rovnako motivovanom spojení záujmov. Zospoločenštenie môže byť typicky založené najmä na racionálne dohode obojstranným súhlasom. Potom je zospoločenštené konanie v prípade racionality orientované: a.) hodnotovo-racionálne podľa viery vo vlastnú záväznosť b.)účelovo-racionálne podľa očakávania lojality partnera.

Otvorené a uzavreté vzťahy

Sociálny vzťah, či zospoločenstvenie, alebo zospoločenštenie budeme nazývať navonok otvoreným ak a pokiaľ nie je v účasti na obojstrannom sociálnom konaní, orientovanom podľa jeho obsahu zmyslu a konštituujúcim ho, podľa platných poriadkov bránené nikomu, kto má faktickú schopnosť a sklon takto konať.

Naopak navonok uzavretý bude sociálny vzťah potiaľ a v tom stupni, ako jeho obsah zmyslu a jeho platné poriadky účasť vylučujú alebo obmedzujú alebo viažu na podmienky.

Otvorenosť a uzavretosť môžu byť podmienené tradične alebo afektívne alebo hodnotovo- alebo účelovo-racionálne.

Reprezentácia a vzájomná zodpovednosť

Sociálny vzťah môže mať pre účastníkov podľa tradičného alebo ustanoveného poriadku za následok: že určité druhy konania a.)každého u účastníkov vzťahu sú priradené všetkým účastníkom, alebo že b.)je konanie určitých účastníkov priradené iným účastníkom, teda že sú im na prospech prípadne na ťarchu všetky šance a dôsledky. Zastupiteľská moc môže byť podľa platných poriadkov – 1. Všetkými spôsobmi a stupňami aproprivaná, alebo aj –2.podľa príznakov trvale alebo dočasne predelená – alebo 3.určitými aktami účastníkov alebo tretích osôb dočasne alebo trvale prenesená. O podmienkach, za ktorých sa dá o sociálnych vzťahoch hovoriť ako o vzťahoch solidarity alebo zastúpenia, sa dá len všeobecne povedať, že rozhodujúci pre to je v prvom rade stupeň, v ktorom je ich konanie nasmerované buď a.)na násilný boj alebo b.)na mierovú výmenu ako účel, že tu však okrem toho boli a sú smerodajné početné zvláštne okolnosti, zistiteľné len samostatnou analýzou.

Zväz

Zväzom budeme nazývať navonok regulatívne ohraničený alebo uzavretý sociálny vzťah vtedy, keď je dodržiavanie jeho poriadku garantované správaním určitých ľudí výslovne zameraným na jeho dodržiavanie: nejakého vedúceho a eventuálne, nejakého správneho štábu, ktorý má v danom prípade normálne zároveň zastupiteľskú moc.

Zväz môže byť:

a.)autonómny alebo heteronómny. Autonómia na rozdiel od heteronómie znamená, že poriadok zväzu neustanovuje niekto zvonka, ale spoločníci zväzu na základe tejto svojej kvality.

b.)autokefálny alebo hetefokefálny. Autokefália znamená: že vedúci a zväzový štáb sú vymenovaní podľa vlastných poriadkov zväzu a nie, ako pri heterokefálii, niekým zvonka.

S heterokefáliou sa stretneme napr. pri menovaní guvernérov kanadských provincií (ústrednou kanadskou vládou).

Konsenzuálne a oktrojované poriadky vo zväzoch

Ustanovené poriadky zospoločenštenia môžu vzniknúť: a.) slobodnou dohodou alebo b.)oktrojovaním a poddajnosťou. Vládna sila vo zväze si môže nárokovať na legitímnu moc pre oktrojovanie nových poriadkov. Ústavou zväzu budeme nazývať faktickú šancu poddajnosti voči oktrojovacej moci jestvujúcich vládnych síl podľa miery, spôsobu a predpokladov.

Poriadky zväzu môžu byť oktrojované okrem spoločníkov a nespoločníkom, u ktorých sa nachádzajú určité skutkové stavy. Zvlášť môže takýto skutkový stav spočívať v nejakom územnom vzťahu (pobyt, miesto narodenia, výkon istých činností na nejakom území): územná platnosť.

Administratívny a regulatívny poriadok

Poriadok, ktorý reguluje zväzové konanie, budeme nazývať administratívnym poriadkom. Poriadok, ktorý reguluje iné konanie a garantuje konajúcim šance otvorené touto reguláciu, budeme nazývať regulatívnym poriadkom. Pokiaľ je zväz orientovaný len podľa poriadkov prvého druhu, budeme ho nazývať administratívnym zväzom, pokiaľ len podľa poriadkov druhého druhu, regulatívnym zväzom.

Podnik, formálny zväz, dobrovoľné a povinné spoločenstvá

Podnik budeme nazývať kontinuálne účelové konanie určitého druhu, podnikovým zväzom zospoločenštenie s kontinuálne účelovo konajúcim správnym štábom.

Spolkom budeme nazývať dohodnutý zväz, ktorého ustanovené poriadky si nárokujú na platnosť len na základe osobného vstupu účastníkov.

Inštitúciou budeme nazývať zväz, ktorého ustanovené poriadky sú v uvediteľnom poli pôsobnosti (relatívne) úspešné oktrojované každému konaniu uvediteľnému podľa určitých príznakov.

Moc a panstvo

Moc znamená každú šancu presadiť vlastnú vôľu vnútri sociálneho vzťahu aj proti odporu, pričom nezáleží, na čom táto šanca spočíva.

Panstvom budeme nazývať šancu dosiahnuť u uvediteľných osôb poslušnosť voči rozkazu určitého obsahu.

Politické a hierokratické zväzy

Politickým zväzom budeme zväz panstva nazývať vtedy a potiaľ, pokiaľ je jeho existencia a platnosť jeho poriadkov na uvediteľnom geografickom území kontinuálne garantovaná použitím a hrozbou fyzického nátlaku zo strany správneho štábu.

Hierokratickým zväzom budeme nazývať zväz panstva vtedy a potiaľ, pokiaľ je na garanciu jeho poriadkov používaný psychický nátlak v zmysle darovania alebo odoprenia statkov spásy.