Referaty
Home
Anglictina
Biologie
Chemie
Dejepis-Historie
Diplom-Projekt
Ekonomie
Filozofie
Finance
Fyzika
Informatika
Literatura
Management
Marketing
Medicina
Nemcina
Ostatni
Politika
Pravo
Psychologie
Public-relations
Sociologie
Technologie
Zemepis-Geografie
Zivotopisy




Téma, Esej na téma, Referátu, Referát, Referaty Semestrální práce:

Skutková podstata trestného činu krádeže je uvedená v osobitnej časti a to konkrétne v deviatej hlave ( trestné činy pro

Skutková podstata trestného činu krádeže je uvedená v osobitnej časti a to konkrétne v deviatej hlave ( trestné činy proti majetku ) trestného zákona č.140/1961 Zb. v platnom znení (ďalej len TZ) v § 247. Trestné činy krádeže patria podľa oficiálnej štatistiky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky medzi najrozšírenejšie vzhľadom k iným trestným činom, ktoré sú zaradené v časti trestných činov proti majetku ako je napríklad sprenevera, podvod atď.

Účelom ustanovenia § 247 je poskytovať ochranu majetku bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí len jemu. Prisvojením si veci sa rozumie skutočnosť, že páchateľ sa takejto veci zmocní a odníme ju z dispozície subjektu oprávneného s vecou nakladať (môže sa jednať o vlastníka veci, správcu alebo aj inej osoby, ktorá má vec oprávnene u seba) a tak získa možnosť s vecou trvale sám nakladať podľa svojej vôle. Zmocniť sa veci môže páchateľ buď vlastnou rukou, alebo za pomoci nástroja. Nástrojom môže byť napríklad aj osoba trestne nezodpovedná( t.j. osoba mladšia ako 15 rokov, alebo osoba nepríčetná). Podľa trestného publikovaného judikátu č.40/1998 Jt. Prisvojením si cudzej veci v zmysle § 247 ods.1 TZ sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo faktického držiteľa veci z jej držby, užívania a nakladania s vecou. Pojem „trvale“ pritom neznamená len navždy, ale aj na dobu neurčitú, teda do času, kým sa páchateľ nerozhodne s vecou naložiť inak ( napríklad darovať ju, opustiť ju, vrátiť majiteľovi a pod.), alebo kým mu nie je odňatá orgánmi činnými v trestnom konaní. Ak si páchateľ privlastní vec z cudzieho majetku tým, že sa jej zmocní, dopustí sa trestného činu krádeže i keď krátko po čine na naliehanie poškodeného odcudzenú vec vráti. Naproti tomu podľa trestného publikovaného judikátu č.25/86 , ak sa niekto zmocní cudzej veci síce bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka, ale so zreteľom na pomer k vlastníkovi a na okolnosti prípadu dôvodne predpokladá, že by vlastník, keby bol prítomný, súhlas dal, a vlastník dodatočne súhlas dá, je stupeň nebezpečnosti činu z hľadiska objektívneho i subjektívneho nepatrný, takže nejde o trestný čin. Prisvojenie si cudzej veci neznamená, že páchateľ sa stáva vlastníkom veci, znamená iba získanie možnosti trvalej dispozície s vecou.



Právna úprava trestného činu krádeže podľa § 247 TZ je rozdelená do dvoch odsekov. V odseku 1 je vymedzená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu krádeže ako prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa a tým spôsobením škody nie nepatrnej. Výšky škôd sú uvedené v § 89 ods.13, kde škoda nie nepatrná je definovaná ako suma dosahujúca najmenej výšku minimálnej mzdy ( V súčastnej dobe je zákonom o minimálnej mzde č. 90/96 Z.z. v znení neskorších noviel stanovená minimálna mzda na hodnotu 5570 Sk). Podľa trestného publikovaného judikátu č. 28/1971 pri krádeži a iných majetkových deliktoch treba pri zisťovaní výšky škody vychádzať z trhovej ceny veci, ktorá je predmetom útoku, a to v čase spáchania činu. Pokiaľ je hodnota veci, alebo výška škody znakom skutkovej podstaty trestného činu, nemožno prihliadať na ďalšie škodlivé následky činu, napr. na náklady na dopravu odcudzenej veci na miesto činu. Podľa judikátu 46/ 69, ktorý hovorí o spôsobe oceňovania hodnoty veci získanej trestným činom a to, že pokiaľ sú na ocenenie veci, patriacej osobe poškodenej trestným činom, potrebné odborné znalosti ( najmä napr. na posúdenie stupňa opotrebenia a teda aj rozsahu zníženia pôvodnej hodnoty veci), priberie sa na toto ocenenie znalec.

V odseku 2 sa vymedzuje objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu bez ohľadu na spôsobenú škodu. Stačí ak si páchateľ prisvojí akúkoľvek cudziu vec tým, že sa jej zmocní vlámaním (Pritom vlámanie je definované v § 89 ods.16 a rozumie sa ním vniknutie do uzavretého priestoru lsťou, nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky s použitím sily. Sem patrí napríklad aj nedovolené prekonanie uzamknutia odcudzenými kľúčmi, odstránením technického zabezpečovacieho zariadenia a i. Uzavretým priestorom možno rozumieť nielen dom, nebytový priestor, priestory k nim priľahlé, obytné alebo administratívne budovy , ale aj motorové vozidlá, či iné objekty majúce technický mechanizmus slúžiaci na zabránenie neoprávnenému vniknutiu.) , alebo bezprostredne po takom čine pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia ( Je nevyhnutné aby konanie spočívajúceho v tom, že páchateľ sa bezprostredne po čine pokúsil uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia

t.j. násilie alebo hrozba bezprostredného násilia musí nasledovať až po odcudzení veci. Ak páchateľ použije násilie, alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, t.j. ešte pred zmocnením sa, naplní znaky trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 TZ) , alebo spácha taký čin na veci, ktorú má iný na sebe, alebo pri sebe ( Pokiaľ páchateľ siahne poškodenému do vrecka, tašky a pod. a nič nenájde, ide o pokus tohto trestného činu.).

Odsek 2 písmeno d) zakladá skutkovú podstatu takéhoto trestného činu krádeže, kde výška škody nie je objektívnym kritériom, ale samotné privlastnenie si cudzej veci, ktorá sa nachádza na pozemku alebo v lese alebo v rybníku t.j. keď si privlastní cudziu vec ako je úroda z  pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo rybu z rybníka s intenzívnym chovom. 41141ceu79ftg3k



Odsek 3 až ods. 6 § 247 TZ predstavuje všeobecne sprísnenie trestných sadzieb, ktoré sa ukladajú obligátorne, naproti odseku 1 a 2, kde je možné okrem trestu odňatia slobody uložiť aj trest pokuty, alebo prepadnutia veci.

Odsek 3 vyjadruje sprísnenie recidívy trestného činu krádeže a to tak, že ak páchateľ trestného činu krádeže bol v posledných dvoch rokoch odsúdený za takýto trestný čin, alebo spôsobí trestným činom krádeže škodu nie malú ( výška škody dosahujúca minimálne šesť násobok minimálnej mzdy - § 89 ods. 13 TZ), tak horná a dolná hranica výmery trestu sa zvyšuje.

Odsek 4 vymedzuje kvalifikovaný znak a to spôsobenie väčšej škody (výška škody dosahujúca minimálne dvadsaťnásobok minimálnej mzdy). Odstraňuje sa tak existujúci výrazný nepomer medzi škodou nie nepatrnou a škodou značnou spôsobenou krádežou ,kde sa zvyšuje horná a spodná hranica výmeru trestu.

Odsek 5 vymedzuje sprísnenie trestnej sadzby, ak sa osoba dopustí trestného činu krádeže ako člen organizovanej skupiny, alebo ak spôsobí takýmto činom značnú škodu, alebo iný obzvlášť závažný následok. Pod organizovanou skupinou treba rozumieť združenie viacerých osôb, medzi ktorými je vykonaná určitá deľba úloh a preto činnosť tohto združenia sa vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, pričom však nemusí mať trvalý charakter. Značná škoda je uvedená v § 89 ods. 13 TZ ako škoda dosahujúca minimálne sto násobok minimálnej mzdy. Iný obzvlášť závažný následok môže mať hmotnú aj nehmotnú povahu. et141c1479fttg

Odsek 6 predstavuje najvyššie sprísnenie trestnej sadzby za podmienky, že osoba sa dopustí trestného činu krádeže a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu, alebo ako osoba v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch. Škoda veľkého rozsahu je suma dosahujúca najmenej päťstonásobok minimálnej mzdy.

Na záver možno konštatovať, že krádež vo všeobecnom slova zmysle patrí z historického hľadiska medzi najstaršie „remeslo“, čo potvrdzuje aj štatistika trestných činov na území Slovenskej republiky publikovaná Generálnou prokuratúrou SR.