|
Výročné obyčaje v Záhorskej BratislaveSeminárna práca Výročné obyčaje v Záhorskej Bratislave
51645pym83cbc7t
Podstatná časť výročných obyčají bola sústredená do obdobia neskorej jesene a zimy, keď roľníci ukončili celoročnú prácu a pozornosť zamerali na zabezpečenie prosperity hospodárstiev a domácností v daľšom roku. Na Marcina sa končila služba pastierovi hovädzieho dobytka. Pri tejto príležitosti roznášal hospodárom, ktorým pásol dobytok , brezové prúty. Čím viac púčikov bolo na vetvičke, o to viac viac zdravia a plodnosti mala pre dobytok zabezpečiť. Hospodár zastrčil prútik za ohradu, aby tak prišlo na statok požehnanie. Gazdiné obdarovali pastiera fazuľou, múkou alebo inými naturáliami, prípadne aj trochou peňazí. Pôvodne mu v tento deň dávali aj obilie, ktoré patrilo k jeho celoročnému platu. Po skončení prác na poli ostávalo viac času na posedenia a zábavy. Hovorilo sa, že Katerina muziku zakazuje a Ondrej zavazuje. V Devínskej novej vsi na Katarínu niektoré ženy mlčky vymetali prútenými metlami dom, vraj aby odťial vyhnali strigy. V Dúbravke od tohoto dňa chlapci večer plieskali bičmi, aby zaplašili nečisté sily z dediny. Na Mikuláša chodili po dedine skupiny mladých chlapcov preoblečených za Mikuláša a čertov . Mikuláši mali na sebe vyvrátené kožuchy a čert mal čiernu masku a bol obtočený reťazmi: Mikuláši mali poplašiť neposlušné deti, ich návšteva nemala preto ustálený scenár a riedila sa podľa predbežnej dohody s rodičmi. Takto mohol Mikuláš dávať presné otázky o ich správaní a zaväzovať ich k poslušnosti. Dvanásť dní pred Vianocami sledovali hospodári počasie . Každý deň predstavoval jeden mesiac v roku. Na jar ešte začiatkom storočia vychádzali na Juraja do poľa úradé – rictár so štyrmi prísažnými. Prešli dookola hranice obecného chotára a kde bolo treba opravovali medze. So starou poverou o škodlivosti stríg na Juraja súvisí zvyk praktizovaný v Devínskej novej vsi a to že majitelia dobytka dávali k plotu šípkové konáre a tŕnie, aby ochránili dobytok . K Jurajovi sa vzťahovala pranostika : Jak dúho žabi pred Ďurem krkajú, tak sú po Ďure cicho, teda ako je pred Jurajom pekne tak dlho je potom škaredo. Na Mareka chodili ľudia s farárom do poľa posviacať oziminy. V daľších jarných obyčajoch vystupuje do popredia zeľeň – symbol rozvíjajúcej sa vegetácie. V noci pred 1.májom prinášali mládenci do dediny brezy alebo borovice a robili z nich máje. Máje sa stavali iba ku krčmám, do ktorých zvykli chodiť, a pred domy obecných predstaviteľov. Táto úloha prináležala najstarším mládencom, ktorí už boli odvedení na vojnu. Za odmenu im šenker dal pálenku, prípadne aj súdok piva. O týždeň – dva mládenci máj zvalili, predali ho niekomu na stavebné účely a peniaze spoločne prepili. Dievčatám zasadili pred dom, pod okno, alebo pripevnili na bráničku menšie máje, vyzdobené stuhami. Dievke, ktorú chceli naštvať, dali májik z vŕby, prípadne ho dali do komína. Máje sa stavali potajme, vystrájali sa pritom rôzne fígle. Mládenci napríklad povynášali po častiach gazdovi na strechu voz a tam ho poskladali, alebo vybrali bráničku z plota a preniesli ju na druhý koniec dediny. Na Žofiu sa hovorilo, že Žofia je pažravá, alebo Žofia víno vypíja čo znamenalo, že mrazy v tento deň ničia vinohradníkom úrodu. Svojmu patrónovi sv. Urbanovi sa vinohradníci vyhrážali, že ho ubijú, alebo že k jeho soche prinesú pŕhľavu namiesto kvetov, ak dopustí mrazy na vinice. Na Petra a Pavla hospodári vraveli, že Peter a Pavol podetnú reži koreň. V tento deň sa totiž začínala žatva. Z jesenných obyčají vystupovali dopopredia slávnosti na počesť mŕtvych. Na Všechsvatých dostávali deti malý pletený koláčik hajligu a k pletenke sa neskôr pridávala čokoláda ovocie a cukríky. V Záhorskej Bystrici v noci zo Všechsvätých na Dušičky miništranti a všetci chlapci spolu zo zvonárom zezváňali. Nad ránom potom chlapci behali po ulici a volali: Dajte dušičkám na snídaní. Niektoré gazdiné znášali do predsiene kostola jedlá a nápoje pre žobrákov a chudobných ľudí, ktorí sa modlili za duše zomrelých. V tento deň niekde vyplácali zvonára aj hrobára za celoročnú prácu. Literatúra : Záhorská Bratislava zostavil Ján Podolák Obzor Bratislava 1986 : stať III. Duchovná kultúra a folklór Výročné obyčaje Dr. Zita Škovierová str.164 yb645p1583cbbc Dotazník :
|
