TRNAVSKÝ KRAJ

Trnavský kraj sa nachádza na juhozápade Slovenskej republiky. Rozlohou je, hneď po Bratislave, najmenším krajom na Slovensku. Povrch je tvorený smerom z juhu Podunajskou rovinou, Podunajskou pahorkatinou, zasahuje sem časť Považského Inovca, v severozápadnej časti sa nachádzajú pohoria Malé Karpaty a Chvojnická pahorkatina. V centrálnej a južnej časti je podiel poľnohospodárskej pôdy k celkovej ploche okresu až 63,55-79,11%. 45572dgr35zkf5q

Trnavský kraj susedí s Bratislavským, Trenčianskym a Nitrianskym krajom. Severozápadná hranica tohoto okresu tvorí súčasne aj hranicu Slovenskej republiky s Českou republikou, juhozápadná hranica je hranicou s Maďarskom. Z tejto polohy vyplýva aj koncentrácia národnostných menšín na území trnavského kraja. Kým centrálna časť je na 80 až 99,5% obývaná obyvateľmi slovenskej národnosti, v južnej časti tohoto kraja tvorí podiel obyvateľov maďarskej národnosti na celkovom počte 50-87,5% v závislosti od blízkosti hranice s Maďarskom. V okresoch Skalica a Senica sa 2-5% obyvateľov hlási k českej a asi 2% k nemeckej národnosti. Trnavský kraj patrí ku krajom s najvyššou hustotou obyvateľstva. Kým hustota obyvateľstva na území Slovenska je priemerne 110,1 obyvateľov na 1 km², v Trnavskom kraji sa táto hodnota pohybuje od 131,66 obyv./km² v okrese Skalica, do 171,6 obyv./km² v okrese Hlohovec. Výnimkou sú len okresy Senica (88,67 obyv./km²) a Dunajská Streda (104,5 obyv./km ²). Táto vysoká koncentrácia vyplýva ako z blízkosti hlavného mesta Bratislavy, ktorá poskytuje možnosti pre zamestnanie veľkého počtu ľudí , tak aj z pôsobenia iných faktorov ako sú napríklad kvalitná infraštruktúra, či nižšie náklady na bývanie v porovnaní s hlavným mestom.

Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov je v Trnavskom kraji záporný (-0,73 ), index vitality má hodnotu 1,03, čo poukazuje na progresívny typ vekovej štruktúry, to znamená, že v kraji je vysoký podiel mladého obyvateľstva a vždy nasledujúci ročník je početnejší, avšak poukazuje to aj na fakt, že úmrtnosť sa prejavuje výrazne vo všetkých vekových stupňoch. Z hodnoty indexu vitality, môžeme takisto vyčítať, že predproduktívneho obyvateľstva je viac ako poproduktívneho, čím sa môžu v budúcnosti vytvárať nové pracovné sily. Avšak v súčasnosti okrem iných aj tento fakt čiastočne ovplyvňuje hodnotu koeficientu ekonomickej zaťaženosti, ktorý napriek tomu, že sa v porovnaní s rokom 1996 znížil z hodnoty 5,46 na 4,31, patrí stále k najvyšším v Slovenskej republike.

Ďalším prejavom výhodnej polohy Trnavského kraja je kladné migračné saldo na 1000 obyvateľov, ktoré v porovnaní s rokom 1996 vzrástlo z 0,85 na 1,89 a vrámci SR je výrazne najväčšie. Pozitívnym dôsledkom tejto vysokej imigrácie je posilnenie ekonomiky, taktiež časom môže dôjsť k zvýšeniu prirodzeného prírastku obyvateľstva. Veľká časť migrantov sa v tomto regióne sústreďuje najmä za účelom zamestnania, či už v blízkom Bratislavskom kraji alebo priamo v podnikoch Trnavského kraja, ako sú napr. Slovakofarma, a.s., Hlohovec; Nafta, a.s., Gbely; Drôtovňa, a.s., Hlohovec; Skloplast, a.s., Trnava; či Slovenský hodváb, a.s., Senica a mnohé ďalšie. Ďalším dôvodom môže byť vzdelanie (Trnavská univerzita, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave), napriek tomu patrí Trnavský kraj medzi kraje s najväčším podielom obyvateľstva s ukončeným iba základným vzdelaním.