Babylonská veža

Babylonská veža je pomník ľudskej márnivosti a povýšenectva, symbol zmätku a skazy. Ľudia sa nikdy nevedeli vyrovnať s tým, že sú len ľuďmi a preto si už po stáročia stavajú falošné pomníky svojho majestátu a umu. A bezmocný tak ukazujú svoju moc, malý svoju veľkosť, priemerný svoju jedinečnosť, celému svetu na obdiv. Všetko to začalo v Babylone. Tu sa ľudia prvýkrát spojili v jedno, aby spoločnými silami vybudovali vežu, vrcholom siahajúcu až k nebesám a potlačili tak ten hryzúci ľudský pocit bezcennosti, vyrovnali sa bohu a stali sa nesmrteľnými. Boli ochotný obetovať svojmu dielo všetko, i svoju dôstojnosť, či ideály. A kým s každým poschodím stavba rástla do krásy, oni sa stávali čoraz úbohejšími a horšími- slepými otrokmi svojej zvrátenej túžby po výnimočnosti. Až raz si boh zjavne otrávený povedal dosť, a vrátil ľudí späť na zem s čím sa dodnes ťažko vyrovnávajú.

Pre svoju interpretáciu som zámerne zvolil jednoduchú temnú farebnosť a celý príbeh pojal v abstraktnej polohe. Tiež som sa snažil o zachytenie výraznej symboliky farieb, kde čierna vyjadruje nepokoj a boj, belasá symbolizuje nebesá a napokon hnedo žltá zem. Jadrom kompozície je červená línia oddeľujúca dva protikladné svety, svet ľudí a svet boha, táto plynulo prechádza do ostrého trojuholníka symbolizujúceho agresiu ľudí do božskej sféry, a spätný útok nebies. Dej som sa snažil podtrhnúť aj ťahmi špachtle zvýrazňujúcimi na jednej strane priebeh a dynamiku príbehu, nastrane druhej pokoj nebies.