Referaty
Home
Anglictina
Biologie
Chemie
Dejepis-Historie
Diplom-Projekt
Ekonomie
Filozofie
Finance
Fyzika
Informatika
Literatura
Management
Marketing
Medicina
Nemcina
Ostatni
Politika
Pravo
Psychologie
Public-relations
Sociologie
Technologie
Zemepis-Geografie
Zivotopisy




























Téma, Esej na téma, Referátu, Referát, Referaty Semestrální práce:

Epos o Gilgamešovi

Škola: UMB, B. Bystrica Fakulta: Humanitných vied

Epos o Gilgamešovi

Týmto eposom sa začínajú dejiny svetovej literatúry. Nepoznáme ho celý a nevieme ani kedy presne vznikol. Je to najvýznamnejšie dielo starovekej Mezopotámie – kolíska ľudskej civilizácie. Ľudia si už pred tisíckami rokov položili základnú otázku – otázku zmyslu ľudského života – odvekú túžbu ľudstva po nesmrteľnosti.



O tom svedčí aj epos o púti uruckého kráľa Gilgameša, ktorý sa stal kráľom nad mestom Urukom z vôle bohov a to ako piaty vládca od čias potopy sveta. Po matke bol Gilgameš z dvoch tretín boh , po otcovi zostal však z jednej tretiny človek. Bol teda smrteľný.

Tvrdou rukou vládol nad uruckým ľudom. Chlapi urucký stavali tridsať lakťov vysokú a tridsať lakťov širokú hradbu. Nemohli klásť odpor pretože jeho slovo bolo zákonom i božím prikázaním. Bohovia to videli a rozhodli sa pomôcť uručťanom. Nebeský Anu – pán uruckého mesta zavolal bohyňu Aruru a takto jej riekol: „ Aruru mocná, nože stvor tvora jemu podobného!“ Bohyňa Aruru mu vyhovela a tak sa z kusu hliny narodil na stepy muž rovnako silný ako bol Gilgameš. Bohovia mu dali meno Enkidu.

Práve on mal skrotiť Gilgamešovo srdce. Trvalo však dlho kým sa stretol s vládcom uruckého ľudu. Bolo to v deň svätého sobáša, keď si mal kráľ vybrať nevestu. Práve vtedy, keď sa Gilgameš rozhodol vstúpiť do sobášneho domu Enkidu mu zahatal cestu. Začali sa biť, no nebolo medzi nimi silnejšieho. Pochopili, že hnev je zlý radca, za ruky sa chytili, objali sa ako bratia a odišli spolu do paláca. Tam mu Gilgameš riekol: „Poďme a zabime Chumbabu, vyhubme všetko zlo na svete!“ A tak sa aj stalo. Chytili sa za ruky a vykročili na cestu, ktorá trvá mesiac a päť dní. Oni ju však prešli za tri dni. Vstúpili do cédrového lesa a zaťali do stromu. Keď to Chumbaba začul zdvihol ich do výšky a zhodil na zem. Šamaš vydal na ich záchranu osem vetrov, aby zadržali ich pád. Chumbaba sa nemohol hýbať - nemohol sa brániť. Po márnom úsilí sa vzdal. Prosil ich o milosť, Gilgameš však schytil sekeru, zrazil ho k zemi a Enkidu mu v hneve odsekol hlavu. 57883mgl84qlf8i

Po návrate do Uruku celý ľud jasal. Gilgameš odišiel do svätyne Eanny. Len čo sa pozrel na oltár zostúpila z nebies bohyňa Ištar a požiadala ho aby sa stal jej mužom. Gilgameš ju však odmietol. Bohyňa Ištar urazená jeho odmietnutím požiadala svojho otca Anu, aby jej dal nebeského býka, ktorý ju mal pomstiť. Anu jej vyhovel. Nebeský býk mal takú silu, že keď pred Urukom zafunel otvorila sa jama a spadlo do nej 200 Uručťanov. No Gilgameš ho spolu so svojím druhom premohol.

No kto boha urazil skutkom musel byť potrestaný. A tak bohovia rozhodli tak, že ten kto nemá božského rodiča dostane nemoc a zomrie. Hneď na druhý deň Enkidu ochorel. Gilgamešovi to bolo veľmi ľúto, že ho bohovia chcú zachrániť na úkor svojho brata. Enkiduovi už však nebolo pomoci. Zo dňa na deň to s ním bolo horšie a horšie. Dvanásteho dňa Enkidu zavrel oči a už ich viac neotvoril. Ukrutný žiaľ zachvátil Gilgamešovo srdce. Chcel ho vrátiť späť, no ešte nikto neprikázal rieke tiecť proti prádu.

Po strate svojho brata sa Gilgameš v Uruku opäť stretol so svedectvom smrti – mor. Mŕtvoly boli všade. Vtedy Gilgameš zakričal: „Nie! Vyhnem sa smrti a vrátim sa až nájdem večný život!“ Rozhodol sa ísť za Utanapištinom, ktorému bohovia dali večný život v krajine Dilmun. Bolo to za samým koncom sveta. Dlho putoval až sa dostal na vrchol strmého priesmyku na ktorom sa týčila brána. Strážili ju obri, ktorí boli napolo ľudia a napolo škorpióny. Gilgameš im zložil poklonu a vydal sa na cestu za ktorou ležala krajina Dilmun. Keď prechádzal božskou záhradou bol uchvátený jej krásou, ale nepodľahol jej a pokračoval ďalej. Na samom konci zeme, v dome krčmárky Siduri sa dozvedel, že ešte nikto neprešiel cez mŕtve more a nikto živý by sa ani neubránil prúdom vôd smrti. Povedala mu, že život ktorí hľadá nenájde. No videla, že Gilgameš sa s takouto odpoveďou neuspokojil a tak mu poradila, že Utamapištim tam má prievozníka a že sa volá Uršanabi. Tak sa ho Gilgameš rozhodol nájsť. Blúdil čiernym lesom no nenašiel ho. Zazrel kamenné sošky a v hneve ich roztĺkol. V tom k nemu pristúpil Uršanabi. Gilgameš mu vypovedal svoju prosbu. On mu na to povedal, že si on sám tento prechod zmaril, pretože rozbil kamenné sošky, ktoré ho mali pri plavbe chrániť. Gilgameš oľutoval svoj čin a tak mu starec riekol, že musí urobiť dva krát šesťdesiat žrdí zo živého dreva. Vladár uruckého ľudu urobil všetko čo mu Uršanabi nariadil a vydali sa na cestu. Štvrtého dňa sa dostali do prúdov vody smrti, kde musel ukázať svoju obratnosť. Potom už vykročil na breh, kde žil Utanapištim. Predstúpil pred neho, zložil mu poklonu, vyrozprával mu všetky jeho udatné činy a nakoniec mu riekol čo ho priviedlo až k nemu. Utanapištim otvoril ústa a odhalil tajomstvo jeho nesmrteľného života. Keď ukončil svoje rozprávanie Gilgameš zosmutnel a spýtal sa ho ako by sa aj on mohol stať nesmrteľný. Utanapištim mu poradil, že slabším bratom smrti je spánok. Ak sa mu ho podarí prekonať možno by dokázal prekonať aj smrť. Gilgameš sa rozhodol podstúpiť túto skúšku – no neúspešne. A tak sa musel vrátiť tam odkiaľ prišiel. No Utanapištim ho nenechal odísť s prázdnymi rukami. Poradil mu, že existuje taká rastlina, čo vracia starobe mladosť. Gilgameš mu poďakoval a odišiel. Našiel rastlinu ktorú hľadal. Pri ceste do Uruku však vysmädol. Uvidel studňu s čistou vodou. Sklonil sa k nej a napil sa. Rastlinku večnej mladosti si položil vedľa seba. Ale nanešťastie sa k nej priplazil had a zjedol ju. Zvliekol zo seba kožu a odplazil sa. Keď to Gilgameš uvidel zo zúfalstva sa rozplakal.




Gilgameš dokázal skutky, ktoré nedokázali žiadny ľudia pred ním. Bol statočný, smelý, múdry, dosiahol všetko čo chcel ale večný život nie. Nikto kto je z ľudského plemena ho nenájde. Nesmrteľnosť si človek nemôže zabezpečiť činmi, ktorými sa zaslúžil o ľudstvo či o vlasť. No jeho meno – meno Gilgamešovo ostalo nesmrteľné. gl883m7584qllf

Toto veľkolepé dielo neznámeho autora sa zaoberá veľmi zaujímavou otázkou a to ako sa môže stať človek nesmrteľným a či je to vôbec možné. Napriek tomu, že sa tento príbeh Uruckého kráľa Gilgameša odohral už veľmi dávno, tematika večného života je aktuálna až podnes.

Človek, ten večne nespokojný tvor sa asi nikdy celkom nemieri s tým, že jeho život nie je večný a že ho čaká smrť. Stále vymýšľa niečo nové, aby si svoj život tu na tejto našej modrej planéte predĺžil. Už dnes sme najdlhšie žijúcimi cicavcami na celej Zemi.

Ja osobne som toho názoru, že žiť večne by bola asi otrava. Nedokážem si predstaviť, že by som nikdy nezomrela. Pýtate sa prečo? Je to preto, lebo ja tiež patrím medzi to zvláštne, večne nespokojné ľudské plemeno. Na rozdiel však od väčšiny ľudí mňa zaujíma nie práve otázka nesmrteľnosti, ale otázka smrti. A preto tým, že by som sa stala nesmrteľnou, prišla by som o túto jedinečnú možnosť dozvedieť sa kde putuje ľudská duša po smrti a čo sa deje s ľudskou psychikou.

Myslím si však, že ľudia môžu dosiahnuť nesmrteľnosť no v troška inej forme. Ukončila by som to myšlienkou pána Franklina, ktorý povedal, že ešte nikto sa nestal nesmrteľný svojou lenivosťou.