Referaty
Home
Anglictina
Biologie
Chemie
Dejepis-Historie
Diplom-Projekt
Ekonomie
Filozofie
Finance
Fyzika
Informatika
Literatura
Management
Marketing
Medicina
Nemcina
Ostatni
Politika
Pravo
Psychologie
Public-relations
Sociologie
Technologie
Zemepis-Geografie
Zivotopisy




Téma, Esej na téma, Referátu, Referát, Referaty Semestrální práce:

Anton Pavlovič Čechov

Anton Pavlovič Čechov

Narodil sa 17. (29.) januára 1860 do rodiny obchodníka. Vyrastal spolu so šiestimi súrodencami. Po prípravnej triede gréckej farskej školy, nastúpil do gymnázia, kde kvôli zemepisu a aritmetike opakoval tretiu triedu a kvôli gréčtine opakoval piatu triedu. Po prvej návšteve divadla sa oň začína zaujímať. Čechov celú svoju tvorbu začal vydávaním rukopisného časopisu Zaika a tvorbou scénok. Vyštudoval lekársku fakultu a pôsobil ako lekár. Neustále však zdokonaľoval svoju literárnu tvorbu, a po roku 1888, kedy dostáva Puškinovu cenu, začína písať prvý román. Spolupracoval a priatelil sa s M. Gorkým. Napísal veľké množstvo poviedok, románov a divadelných hier, z ktorých väčšina zohrala veľký divácky úspech. 9. júna 1904 Čechov zomiera na problémy so srdcom.



Divadelné hry:

Ujo Váňa - Osoby:
Alexander Vladimirovič Serebriakov - profesor v penzii
Jelena Andrejevna – jeho 28-ročná žena
Soňa Alexandrovna – jeho dcéra z prvého manželstva
Mária Vasilievna Vojnická – matka jeho prvej ženy
Ivan Petrovič Vojnickij – brat jeho prvej manželky
Michail Ľvovič Astrov – lekár
Iľja Iľjič Telegnin – schudobnelý statkár
Marina – pestúnka

Dej:Príbeh sa odohráva na opustenom vidieckom sídle, v Rusku koncom 19. storočia. Váňa je človek lenivý a konfliktný. Odkedy sa do jeho domu nasťahoval vdovec po jeho sestre so svojou novou mladou manželkou Jelenou, nič sa mu nechce, lebo sa všetko zmenilo a on je z toho otrávený. Do Jeleny je však zaľúbený a nehanbí sa jej to dať najavo. Jeho matka, stará urozprávaná dáma neustále čítajúca nejaké brožúrky, ho tiež príšerne otravuje. Najradšej má svoju neter, polosirotu Soničku, ktorá je neuveriteľne milá a usilovná. Serebriakov má lekára – Astrova, ktorý v jeho dome trávi väčšinu času, no Serebriakov mu nechce za žiadnu cenu dovoliť, aby ho vyšetril. Astorov je tiež zamilovaný do Jeleny, no na rozdiel od Vaňu jej to nedáva najavo. Jelena je naozaj veľmi očarujúca a nikto nechápe, ako si mohla zobrať takého starého pána. Jelena však dokáže každého “odpísať”. So svojou nevlastnou dcérou Soňou nevychádza práve najlepšie, no neskôr sa s ňou spriatelí a Soňa sa jej zdôverí, že je zaľúbená do Astorova. Jelena jej sľúbi, že zistí čo cíti Astorov k Soni. Pri rozhovore s doktorom , jej doktor vyzná lásku a Jelena sa prizná, že on jej tiež nie je ľahostajný, no nemôže sa s ním stýkať. V dome vládne stále viac napätá atmosféra a čoraz viac škriepok. Váňa sa so Serebriakom tak poháda, že sa naňho pokúsi vystreliť, no netrafí sa. Jelena napokon rozhodne, že so svojím manželom odíde. Váňa si chce siahnuť na život, no napokon to kvôli Soničke neurobí. Keď Jelena so Serebriakom odídu, Váňa a Sonička sa začnú opäť pracovať a ich život sa začne vracať do starých koľají. Povahy a príbehy týchto hrdinov sú naďalej aktuálne. Príbeh je vlastne o nedorozumeniach odlišných pováh. Váňa by sa dal charakterizovať ako nepraktický muž plný túžoba snov, sklamania, ale aj prekvapivej rozhodnosti.

Višňový sad osoby:
Ľubov Andrejevna Ranevská – statkárka
Aňa – jej 17-ročná dcéra
Varia – jej 24-ročná chovanica
Leonid Andrejevič Gajev – Ranvskej brat
Jermolaj Alexejevič Lopachin – mladý kupec
Boris Borisovič Simeonov – statkár
Duňaša – chyžná
Piotr Sergejevič Trofimov – takmer 30-ročný študent
Šarlota Ivanovna – vychovávateľka
Firs – 87-ročný lokaj
Jaša – mladý lokaj
Semion Pantelejevič Jepichodov – pisár

Dej: Na starej dači víta služobníctvo so svojim pánom Gajevom hostí z Paríža: Ranevskú, jej dcéru Aňu a ich sluhu Jašu. Ranevská a Gajev sú súrodenci z dobrej rodiny, z ktorej majetku však zostal len starý višňový sad. Ľudia z dediny si svojich pánov vážia a majú ich radi. Lopachin, kedysi chudobný chlapec sa časom stal kupcom a chce rodine pomôcť. Ranevskú už od detstva obdivuje a radí višňový sad vyťať a pozemky predať na výstavbu chát, aby Ranevská a Gajev znovu nadobudli aspoň aké – také peniaze. Ranevská však túto ponuku odmieta, pretože sad predstavuje posledné spomienky na bezstarostnú mladosť a je jediným miestom, kam sa môže po návrate z Paríža utiahnuť – nič viac jej už v Rusku nepatrí – sad je súčasť jej života. No v skutočnosti je to sebaklam. V Rusku už dlho nebola a teraz prišla, lebo potrebuje peniaze. Celý problém “vyrieši” Lopachin, ktorý na dražbe sám kúpi višňový sad. Pre Ranevskú je to nepochopiteľné, aby si kúpil jej rodinný majetok bývalý sluha – sedliak. Peniaze však prijme a vracia sa do Paríža – v Rusku už totiž nemá nič, čo by ju pútalo. Okrem staručkého verného sluhu Firsa, ktorý jej po celý ten čas strážil daču v sade a na ktorého teraz, pri poslednej rozlúčke všetci zabudli a zamkli v dome, pokiaľ sa sad nezačne vytínať.