Referaty
Home
Anglictina
Biologie
Chemie
Dejepis-Historie
Diplom-Projekt
Ekonomie
Filozofie
Finance
Fyzika
Informatika
Literatura
Management
Marketing
Medicina
Nemcina
Ostatni
Politika
Pravo
Psychologie
Public-relations
Sociologie
Technologie
Zemepis-Geografie
Zivotopisy




























Téma, Esej na téma, Referátu, Referát, Referaty Semestrální práce:

Hugo St. Victor

Hugo St. Victor

Mystika bola útočiskom pre tých, ktorí protestovali proti intelektualizmu, no nemala takú moc, aby sa oslobodila od scholastiky.

Hugo zo St. Victor bol najväčším stredovekým mystickým filozofom. Viedol školu v St. Victor v Paríži. Útočil proti Abealardovi. Hugo nesúhlasil s tými, ktorí pohŕdali vedou. Hovoril o sebe, že od mladosti túžil po vedení, ktoré ale musí byť jednotné. Ako príklad tu uvádzal Noemovu archu, ktorá plávala nad oceánom tak, ako sa duša zmieta na mori tohto sveta a čaká kým zmizne zloba. Do domu Božieho však vstúpime len vtedy, keď sa zbavíme všetkého hnilobného.

Hovorí, že dvoma spôsobmi býva Boh v ľudskom srdci. A to vedením a láskou. Vedenie poznáva skrze vieru. Vedenie je budovou a láska jej náterom. Touto zbraňou chcel Hugo poraziť Abealarda, pretože sa mu nepáčil jeho intelektualizmus, ktorý sa opieral o Platónovu a Plotinovu ideológiu. Podľa nej poslednou podstatou tohto sveta sú idey. Kresťanský filozofi si túto náuku upravili tak, že Boh od večnosti idey stvoril a podľa nich potom vytvoril svet.

Hugo stavia na prvé miesto vôľu Božiu. A preto Boh môže všetko čo chce, nie je viazaný na zákon svojich výtvorov a nie je ani viazaný na názory o tom, čo je správne a spravodlivé, pretože čo Boh chcel to je spravodlivé, pretože to chcel, a niet už žiadnej vyššej autority nad jeho vôľu. Taktiež u človeka je vraj vôľa hlavná vec. Na nej záleží spasenie. U ľudí je vôľa vždy pred úvahou a po úvahe je čin. Vôľa nie je ťažená rozumom, ale rozum iba ukazuje čo má vôľa chcieť. A naopak rozum je ťažený vôľou a to aj vo veciach, ktoré sú protirozumné.

Albert Veliký

Albert Veliký bol pôvodom Nemec. Preslávil sa na Parížskej univerzite. Napísal veľké množstvo spisov s obsahom prírodovedeckým, psychologickým, filozofickým a teologickým. 37937zuo78zcp9c

Skôr ho možno považovať za polyhistora ako za filozofa. No od iných polyhistorov svojej doby sa líšil predovšetkým záujmom o filozofiu a to najmä o Aristotela. Albert Veliký dával na prvé miesto poznanie. Bol mu sympatickejší Aristoteles ako Augustín. Síce s nebúril proti Scholastike, ktorá kládla dôraz na lásku a na nasledovanie Krista, ale sám ako učenec si vieru formuloval takto: filozofia vraj podáva presné dôkazy, teológia obsahuje poznatky, ktoré nie je možné dokázať rozumom. Teológiu takto zbavil jej citového a voľného základu a spravil z nej filozofiu. Tiež hovoril, že keď viera a veda spolu nesúhlasia, je treba veriť Augustínovi. Pokiaľ však ide o medicínu, verí skôr Hippokratovi a Galenovi, ak ide o fyziku verí Aristotelove, pretože pozná lepšie prírodu.

Stavia sa tu vedenie o viere a mravoch „vedľa“ vedenia o prírode a medicíne. Prikázania Ježišove nie sú vedením, ale príkazom a preto ich nemožno stavať ako rovnocenné náuky vedľa prírodovedných poučiek.