|
Senát a jeho kompetencieSenát a jeho kompetencieSenát (lat. senex = starý) sa skladal zo zboru starcov, ktorý boli členovia pôvodných aristokratických kmeňov. V senáte sa spojili najvplyvnejšie patricijské a plebejské rody, ktoré vytvorili novú spoločenskú vrstvu - nobilitu. Neskôr sa vytvoril osobitný senátorský stav (ordo senatorius). Senát mal najprv len 100 členov, od začiatku republiky po až do Sullovej diktatúry 300 členov, za Sulla sa počet zvýšil na 600, za Caesara na 900 a za druhého triumvirátu na 1000 členov. Pôvodným zmyslom tohto štátneho orgánu bolo radiť kráľovi. Táto úloha bola dostačujúca prvé dve storočia, keď Rím bol zväčša o niečo menej viac ako mestský štát. Z rozrastaním Ríma sa rozrastali aj kompetencie senátu. Senát sa stal najdôležitejším štátnym orgánom po roku 509 p.n.l. Po zmene štátneho zriadenia na republiku. Viedol a kontroloval takisto vnútornú ako aj vonkajšiu politiku. Kompetencia senátu bola predovšetkým zákonodarná. Jeho zákonodarnosť nespočívala v priamom uznášaní sa na zákonoch ani nemala právo zákonodarnej iniciatívy. Účasť senátu na zákonodarstve bola nepriama ale veľmi dôležitá. Senát mal právo absolútneho veta, pretože zákony prijaté centuriátnymi alebo tribútnymi komíciami potrebovali pre svoju platnosť jeho súhlas. Spočiatku sa senát vyjadroval už ku zákonom prijatých ľudovým zhromaždením, neskôr však v záujme eliminácie sporov ktoré vznikali medzi týmito dvoma orgánmi, predkladali sa senátu nie už prijaté zákony, ale len ich návrhy. Ďalej senátu patrila kompetencia súdna: senát mal právo súdiť velezradu, zradu a obzvlášť ťažké trestné činy, ktoré páchali príslušníci italských obcí. Senát však tuto úlohu nevykonával v plnom počte, ale ustanovil osobitné kolégium. Rozsiahla bola administratívna právomoc senátu: Týkala sa vnútorných vecí – udeľovanie mimoriadnych plných moci magistrátom v čase nepokojov, rozdeľovanie novodobytých území na administratívne jednotky, atď. Ďalej sa týkala finančných vecí – najvyšší dozor nad štátnou pokladnicou a nad správou štátneho majetku, ukladanie riadnych a mimoriadnych daní, uznášanie sa nad prideľovaním finančných prostriedkov cenzorom na podnikanie verejných prác a vojenským veliteľom na vyplácanie žoldu, financovanie armády, atď. Potom kompetencie vo vojenskej správe - každoročné rozdeľovanie vojenského velenia, určovanie počtu vojenských obvodov, zriaďovanie nových vojenských jednotiek a pod. Právomoci v zahraničných veciach – prípravné práce s vyhlásením vojny, uzavretím mieru alebo rôznych medzinárodných zmlúv, vysielanie a príjímanie vyslancov. Ďalej kompetencie vo veciach kultu – zavádzanie a vyhlasovanie sviatkov, cudzích kultov a obradov. Okrem tohto všetkého mal senát najvyšší dozor nad Itáliou a provinciami. 38169xdp16tvu7u Požitá Literatúra:
|
